Šport nie je pre štát prioritou

Na margo blížiaceho sa kolapsu profesionálnych klubov

Takmer štyri pätiny profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch hrávajú futbal alebo hokej (871 z približne 1100 profesionálnych športovcov v 60 kluboch). Zrejme je teda logické očakávať od kompetentných inštitúcií (ministerstvá, poslanci NR SR...), aby pri potenciálnom riešení kritickej situácie, aká môže nastať po 1. januári 2019, zohľadňovali návrhy týchto dvoch zväzov a profesionálnych hokejistov a futbalistov.

Systém alebo odklad
Tzv. odvodové prázdniny sa negatívne podieľajú na sociálnej situácii profesionálnych športovcov, dôsledkom toho, že za profesionálnych športovcov - zamestnancov neboli od januára 2016 platené sociálne odvody, tri roky nemohli dostávať nemocenskú pri PN-ke, tri roky neboli úrazovo poistení (ako zamestnanci), ak by v tomto období otehotnela športovkyňa, nemala by nárok na materský príspevok, tri roky sa im nezohľadnia pri výpočte starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku... Na základe týchto poznatkov právnici UčPS tvrdia, že „predlžovanie odvodových prázdnin nie je vyvážené riešenie“, s čím oslovení predstavitelia SFZ, SZĽH a hráčskych asociácií v podstate súhlasia. Podľa stanoviska SFZ „odsúvanie akéhokoľvek vážneho problému, ktorým aktuálny, do istej miery protiprávny stav je, nie je systémovým riešením problému, skôr jeho prehlbovaním. Profesionálni športovci si zaslúžia také postavenie, aké im patrí“. Podľa Jozefa Tokoša, poradcu Únie futbalových profesionálov, navyše ministerstvá a orgány štátnej správy v tejto veci nekonali podľa tzv. kompetenčného zákona. V zákone sa o. i. hovorí, že „ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v ich pôsobnosti, a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok“. Tokoš konštatuje, že viac ako 2,5 roka prechodného obdobia je dostatočne dlhý čas pre ústredný orgán štátnej správy pre šport na to, aby konal, a pýta sa či „robili opatrenia? Postarali sa o náležitú právnu úpravu vecí?“ Jasne, že tie otázky sú len rečnícke. Prezident SZĽH Martin Kohút tvrdí, že „ak chceme mať na Slovensku profesionálny šport, musíme mu vytvárať podmienky. Účasť a výsledky slovenských športovcov v kolektívnych športoch na olympijských hrách sú len nelichotivým obrazom zabezpečenia a starostlivosti o športovcov“.

Ako ďalej?
Z prebiehajúcej diskusie zainteresovaných strán na oficiálnych či menej formálnych stretnutiach vyplynuli fakticky tri možné riešenia (či „riešenia“) súčasnej situácie. Prvým, ktorý znamená presunutie problému na neskôr, je odloženie účinnosti zákona o rok či dva; druhým je zafixovanie odvodov na základe zmlúv o profesionálnom výkone športu na nejakú hornú hranicu (napríklad z minimálnej mzdy); a tretím, síce najpomalším, ale najsystematickejším, by bolo navýšenie príjmov profesionálnych klubov tak, aby boli schopné vyhovieť zvýšeným nákladom na svojich zamestnancov v súlade s európskou legislatívou. Predstavitelia SFZ preferujú kombináciu druhej a tretej alternatívy – podľa ich stanoviska by sa na navýšenie príjmov klubov mohol využiť „tzv. superodpočet alebo príjmy štátneho rozpočtu zo športového stávkovania“. A dovtedy, kým štát nevyrieši navýšenie príjmov klubov, „mali by sa zafixovať odvody na nejakú hornú hranicu a na ich úhrade by sa do výraznej miery, ak nie kompletne, mal podieľať štát“. Martin Kohút podporuje navýšenie príjmov profesionálnych klubov na základe ich úspešnosti. „Na začiatok by možno stačilo, aby sa profesionálnym klubom vrátili tie prostriedky, o ktoré stúpnu ich náklady vplyvom prechodu na zamestnanecké zmluvy. Vyriešili by sme veľkú časť problémov a pri počte profesionálnych športovcoch na Slovensku to určite zvládne aj náš sociálny systém,“ tvrdí hokejový prezident. Oliver Pravda (SIHPA) za jediné správne riešenie považuje navýšenie príjmov klubov. Podľa neho „je v záujme spoločnosti mať šport na vysokej a konkurencieschopnej úrovni, a preto štát musí pre kluby vytvoriť také podmienky, aby vládali platiť to, čo od nich štát požaduje zaplatiť“. Podľa Pravdu sa štandardným spôsobom – zo sponzorských zmlúv, vysielacích práv, vstupného a reklamných partnerstiev – nedá vygenerovať toľko, akoby malo Slovensko 30 miliónov obyvateľov. Navrhuje asignáciu dane podobne ako v Maďarsko alebo superodpočet. Jozef Tokoš tvrdí, že navýšenie príjmov profiklubov s problematikou odvodov súvisí len nepriamo, za urgentnejšie považuje vyriešiť platenie odvodov, najmä sociálnych od 1. januára 2019. Z ponúkaných riešení sa prikláňa k plateniu odvodov porovnateľných so statusom SZČO a odporúča prevziať opatrenia napríklad z anglického alebo holandského futbalu, kde si profišportovci sporia časť hrubého príjmu na dôchodok, ktorý by im bol vyplácaný hneď po skončení kariéry – išlo by o akési špeciálne doplnenie tretieho piliera.

Odkiaľ vziať?
Spomedzi viacerých možností, ako navýšiť príjmy klubov, navrhovaných exministrom práce a športovým funkcionárom Jozefom Mihálom, sa oslovení predstavitelia futbalu a hokeja zhodli na viacerých návrhoch, najmä na športových poukazoch a systémovom riešení sponzoringu. Podľa Olivera Pravdu je nutné prijať zmeny v sponzoringu: „Sponzorská zmluva sleduje správny cieľ a je to výborná vec pre všetkých, ale treba zmeniť zlú legislatívu, ktorá v praxi spôsobuje, že sponzorská zmluva sa bohužiaľ vôbec nevyužíva,“ tvrdí zástupca SIHPA. Jozef Tokoš na rozdiel od ostatných upozorňuje pri superodpočte, že „fanúšikovia športu by sa pri zvýhodnení potešili, na druhej strane treba návrhy podobného typu presadiť tak, aby boli systémovými riešeniami, ktoré nenarúšajú jednoduchý a prehľadný daňový systém či verejné financie“. Martin Kohút podporuje „všetky rozumné riešenia pre vytvorenie podmienok a motivácie mládeže stať sa raz úspešným reprezentantom Slovenska“, končí však skepticky: „Všetko je lepšie ako to, čo je dnes realitou.“ Stanovisko SFZ na margo ponúkaných riešení konštatuje, že môžu priniesť pozitívne stimuly v kratšom alebo dlhšom horizonte, je však „absolútne nevyhnutné, aby sa o návrhoch riešení, o ktorých sa hovorilo a diskutovalo už pred prijatím zákona o športe, začalo rokovať veľmi vážne na najvyššej úrovni, pretože čas letí. Myslíme si ale, že športové hnutie pociťuje to, že šport nie je pre štát prioritou“, tvrdia zástupcovia najväčšieho športového zväzu.

Odložiť?
Napriek kritickým slovám voči súčasnej situácii sa nedá hovoriť o totožnom postoji zástupcov oboch najväčších zväzov k prezentovanímu návrhu odložiť účinnosť zákona a predĺžiť tak súčasnú právnu situáciu o niekoľko rokov. Podľa Jozefa Tokoša táto možnosť profesionálnym športovcom nevyhovuje, „ale určite je to lepšie riešenie ako nečinnosť, ktorá by spôsobila veľké problémy najmä klubom“. SFZ tento odklad považuje za nevyhovujúci pre profesionálnych športovcov, „keďže len predĺži aktuálny stav, kedy sa športovci nachádzajú v akomsi vákuu mimo sociálneho systému, čo je pre nich z pohľadu sociálneho zabezpečenia nevýhodné“. Prezident SZĽH Martin Kohút nevidí situáciu tak dramaticky: „Nemáme politickú zodpovednosť za prijaté opatrenia, budeme akceptovať akékoľvek riešenie prijaté na parlamentnej úrovni. Profesionálne hokejové kluby už učíme myslieť inak, prispôsobia sa a nájdu riešenia. Otázne je, či takéto riešenia budú aj na prospech celej politickej reprezentácie Slovenska a jej cieľov.“ Posunutie odvodových prázdnin by bolo podľa Pravdu „prijateľné riešenie pod podmienkou, že by kluby dodržiaval zákon o športe“. To sa však podľa Pravdu v hokeji nedeje a zákon sa nedodržiava. „Na základe systematického a dlhodobého porušovania zákona kluby žiadajú zákonodarcu, aby im predĺžil odvodové a daňové prázdniny a verejnosti sa podsúva, že predĺženie odvodových prázdnin je jediné prijateľné riešenie. Ak toto štát schváli, tak dá všetkým firmám a ľudom žijúcim na Slovensku najavo, že si môžu robiť čo chcú a nikto nemusí dodržiavať zákony. Išlo by o zlyhanie štátu a nebezpečný precedens,“ hovorí Pravda. Čas sa kráti, súťaže kolektívnych športov štartujú a momentálny stav nemá s právnym štátom veľa spoločného. Bude šport prvou kockou domina? Alebo tiež nevystrčí hlavu z davu?