Majú milióny, žijú v bubline.

Anglickými akadémiami prešli aj Weiss, Stoch, Mak či Rusnák. Albert Rusnák minulý týždeň prestúpil do americkej futbalovej MLS. Zo Slovákov sa po pobyte v akadémii zatiaľ nikto výraznejšie nepresadil v prvom tíme.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 mnoho talentovaných tínedžerov začalo odchádzať do zahraničných futbalových akadémií. „V poslednom období však do nich odchádza oveľa menej Slovákov,“ povedal pre Denník N agent Jozef Tokoš. V súčasnosti mladé talenty mieria hlavne do Talianska, v ktorom majú väčšiu šancu presadiť sa do prvého tímu. Pred desaťročím bolo pre agentov prioritou dostať čo najviac hráčov do slávnych anglických klubov. V Chelsea trénovali Miroslav Stoch a Milan Lalkovič, Manchester City zas vychovával Vladimíra Weissa, Róberta Maka či Alberta Rusnáka. Ani jeden z nich sa nepresadil v prvom tíme, Stoch s Weissom odohrali pár minút. V posledných dňoch preto hlavne zaujal prestup Rusnáka do americkej MLS, v ktorej si zahrá za Real Salt Lake. Takáto adresa je pre vychádzajúcu hviezdu zo Slovenska novinkou. Opačným prístupom je zasa návrat Ľubomíra Šatku z Newcastlu United do Dunajskej Stredy.

Rusnák – perla holandskej ligy
Vráťme sa k Rusnákovi, ktorého postihol typický príbeh nádejného futbalistu, ktorý však má minimálnu šancu presadiť sa vo veľkoklube. Anglické kluby sú pravidelne na čele rebríčkov, ktoré sú zostavované na základe toho, koľko hráčov majú na hosťovaniach v menších európskych kluboch. Začiatkom aktuálnej sezóny napríklad len Chelsea poslala na hosťovanie 38 futbalistov. Albert Rusnák sa presadil v holandskom Groningene, ktorému výrazne pomohol k triumfu v holandskom pohári. Patrí do základnej zostavy úspešnej dvadsaťjednotky a v lete si zahrá na majstrovstvách Európy. Prezývali ho „perla holandskej ligy“ a hovorilo sa o opätovnom záujme jeho bývalého klubu Manchestru City, ale aj Southamptonu, West Hamu, Newcastlu, Bologne, Watfordu, Palerma a ďalších. „Má sa ešte čo učiť, ale ak odíde, najviac by sa hodil asi do nemeckej alebo španielskej ligy,“ povedal Denníku N pred rokom a pol holandský novinár Michiel Jongsma. Aj keď skvelý technik Rusnák sa medzitým dostal aj do seniorskej reprezentácie (zahral si proti Rakúsku), jeho forma išla dole a už na jeseň sa hovorilo o jeho odchode. „Bol v základnej zostave, ale veľa fanúšikov nebolo spokojných s jeho výkonmi. Na ihrisku sa často správal, ako keby získal šesť Zlatých lôpt. Nemyslím si, že by tu niekto nemohol spať, keby odišiel,“ hovoril Denníku N iný tamojší novinár, ktorý chcel zostať v anonymite. Jeho slová sa naplnili.

Mentalita toaletnej taštičky
Popredný anglický novinár Henry Winter na jar minulého roka cestoval po krajine a rozprával sa s expertmi a ľuďmi zo sveta futbalu. Snažil sa zistiť, prečo nebolo Anglicko schopné od roku 1966 vyhrať majstrovstvá Európy ani majstrovstvá sveta, aj keď často patrilo k favoritom. Vo svojej knihe Fifty Years of Hurt (Päťdesiat rokov bolesti) zverejnil rozhovor s agentom Colinom Gordonom, ktorý rozprával o desivom probléme s najtalentovanejšími anglickými hráčmi. „Veľké zmluvy ich ničia. Je to ‚mentalita toaletnej taštičky‘ (wash-bag). Prvá vec, ktorú si kúpia, je toaletná taštička Louis Vuitton, potom Range Rover, potom majú priateľku, potom nové hodinky. Chlapci sú v bubline. Z tréningu idú do drahých bytov a VIP priestorov nočných klubov. To je ich mentalita. Volajú agentovi: ‚Môžeš ma dostať na list pozvaných do toho a toho klubu?‘ Nechodia do krčmy ako predtým. Nemajú tušenie, akým spôsobom musí obyčajný človek pracovať na živobytie. Nedokážu sa s ním stotožniť. Nerozvíjajú si žiadne sociálne zručnosti.“ V septembri pred zápasom Slovenska proti Anglicku v Trnave som sa známych v britských médiách pýtal, ktorí z anglických hráčov budú najpríjemnejší v mixzóne pri pozápasových rozhovoroch. Novinár z tlačovej agentúry PA povedal: „Niektorí sú zhovorčiví, ale väčšina je zvyknutá žiť v bubline. To do veľkej miery vystihuje, čo je zlé na anglickom futbale.“ A po dueli sa jeho slová potvrdili – medzi dostupných patrili presne tí, ktorých spomínal: Harry Kane, John Stones či Dele Alli. Posledný menovaný, iba 20-ročný záložník Tottenhamu Alli, o ktorého sa vraj zaujímajú Barcelona i Real Madrid, je úplným protikladom väčšiny mladých anglických hráčov. Peniaze ani veľká sláva, ktorá nasledovala po minulosezónnom rýchlom vzostupe z tretej ligy až medzi najlepších hráčov Premier League, ho vôbec nezmenili. To je však dnes veľmi zriedkavé – klubom vyčítajú najmä prehnané platy. Kvalitní 17-roční hráči môžu v Anglicku pokojne zarábať dva milióny libier ročne. Ak mladík dostane zmluvu na štyri roky, má už istých osem miliónov. „Pokiaľ nemajú silnú vôľu, pri týchto mladistvých milionároch je veľká hrozba, že ich hlad zmizne,“ skonštatoval Winter.

Veľa Slovákov
Vo veľkokluboch je priveľká konkurencia a šanca na presadenie sa až do prvého tímu veľmi malá. Mnoho bývalých talentov dokonca skončilo iba v nižších slovenských súťažiach. V roku 2007 Chelsea kúpila z Košíc iba 15-ročné rýchle krídlo Milana Lalkoviča, ale nikdy sa medzi dospelými nepresadil, bol na viacerých hosťovaniach v menších kluboch a v súčasnosti hrá štvrtú anglickú ligu za Portsmouth. „Ponuku z takého veľkého klubu ako Chelsea by ste nemali odmietnuť, lebo môže prísť iba raz za život. V juniorskej kategórii som s Chelsea vyhral všetko, čo sa dalo. Bol som tam veľmi spokojný. Čas strávený v Anglicku mi dal veľa: stal som sa lepším futbalistom aj človekom, naučil som sa veľa vecí,“ povedal Lalkovič pre Denník N. Anglicko niektorým súčasným slovenským reprezentantom pomohlo dostať sa do veľkého futbalu: hlavne Vladimírovi Weissovi ml., Miroslavovi Stochovi, Albertovi Rusnákovi a Róbertovi Makovi. Iba Mak však v súčasnosti nastupuje v poprednom európskom tíme – po Eure prestúpil z PAOK-u Solún do Zenitu Petrohrad. Zdá sa, že Mak v poslednom období dospel. Po tom, ako sa nepresadil v Manchestri City, sa mu darilo v nemeckom Norimbergu. V jednom zápase ho však tréner Dieter Hecking po prvom polčase vystriedal a Mak zareagoval označením Heckinga hrubým vulgarizmom v slovenčine na Twitteri.

Škandály
Weissa nedávno obvinili po tom, ako odmietol dychovú skúšku; rok a pol predtým sa o ňom písalo v súvislosti s výtržnosťami v bratislavskom podniku rýchleho občerstvenia. Stocha tréner Kozák dokonca vyradil z reprezentácie, dôvod je doteraz verejným tajomstvom. Problémy mal už predtým: šoféroval pod vplyvom alkoholu, so slovenskými novinármi sa vôbec nerozpráva. Po krátkom pôsobení v Spojených arabských emirátoch sa vrátil do istanbulského Fenerbahçe, aj keď ešte pred MS 2010 patril k najlepším mladým hráčom v Holandsku. Weissovi sa darilo v Škótsku, Španielsku aj Taliansku, ale napokon v roku 2014 prestúpil do Kataru a odvtedy má aj na reprezentačnej úrovni z kondičných dôvodov problém odohrať celých 90 minút. Ján Kozák v rozhovore pre Denník N vysvetľoval: „Klíma a podmienky v Katare nedovoľujú, aby tréningový proces bol taký intenzívny. Ale sú to životy tých chlapcov, nie môj, oni hrajú futbal určitý čas, môžu skončiť o rok aj o dva, keď príde zranenie, a ja ako reprezentačný tréner nemôžem a nechcem vstupovať do ich životov. Nechcem rozprávať zaňho, ale viem, prečo sa tak rozhodol. Život vás niekedy prinúti urobiť krok, aj keď s ním úplne nesúhlasíte. Rozprával som sa s ním aj s jeho otcom (Vladimír Weiss st., bývalý tréner reprezentácie – pozn.red.) o tejto téme. Ale keď ani v slávnom klube nefunguje všetko tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, čo urobíte?“ Kozákov vnuk Filip Lesniak vyrastal v akadémii Tottenhamu Hotspur, nedávno sa vrátil do Londýna po hosťovaní v českom Liberci.